NÁROČNÉ DIEŤA

Výchova každého dieťaťa je náročný proces, to potvrdia všetci rodičia. Niektorí sa však  výchovou trápia viac ako iní. Skúšajú rôzne metódy, ktoré by „platili“ na ich dieťa. Zdá sa však, že nič nezaberá. V tomto prípade skôr, ako by sme dieťa onálepkovali nejakou diagnózou, treba skúsiť zmeniť prístup k dieťaťu. Dôležité je i pochopiť, čo je za takýmto správaním, čo dieťa vedie k takémuto správaniu, hoci si to neuvedomuje.

Ako sa takéto dieťa prejavuje?:  usiluje sa o víťazstvo, predvádza sa, odporuje, vzpiera sa, je tvrdohlavé, strečkuje,…rodičia ho vidia ako neposlušné, robí si po svojom, nepremýšľa nad tým, čo sa môže stať, ide bezhlavo do riskantných situácií. Často si nič nerobí z toho, ak mu dohovoria, vzápätí to urobí znovu. Občas provokuje svojim správaním a robí práve to, čo mu zakážu. Popri tomu všetkému je však veľmi citlivé a zraniteľné, dotkne sa ho vždy, ak je niekto k nemu nespravodlivý.
Ľahko príde za rodičom a ospravedlňuje sa, že už bude „dobré“.

Čo je za negatívnym správaním dieťaťa?:

• som zvedavý a potrebujem si všetko skúsiť
• nemyslel som to zle, neviem dopredu, že to tak dopadne
• som dôležitý len vtedy, keď si ma niekto všíma
• som dôležitý, len keď som stredobodom pozornosti
• som dôležitý len vtedy, keď rozkazujem a som pánom situácie
• nerozumiem, čo sa deje okolo mňa a som zmätený
• chcem, aby si ma rodičia všímali a keď som zlý, všimnú si ma vždy
• cítim, že za nič nestojím a keď niečo vyparatím, aspoň na chvíľku sa cítim dobre
• a veľa ďalších príčin

Rada rodičom: –  Napĺňajte jeho základné potreby bezpečia a lásky. Čím viac „vymýšľa“, tým viac
uistenia o tom, že ho majú rodičia radi potrebuje.

– Nebojujte s ním, nesnažte sa vyhrať. Neustále napomínanie dieťaťa nemá význam,
dieťa prestane počúvať.

– Nehovorte mu, čo nemá robiť, povedzte mu, ako inak (prijateľným spôsobom) môže
dosiahnuť to, čo chce.

Odporúčania:

• Ignorujte negatívne správaniedieťaťa, pokiaľ sa dá, pretože boj potrebuje publikum, inak stráca zmysel (odísť do druhej izby, poslať ho vedľa a pod. napr.: Nechcem sa s tebou hádať, ale musím odísť, pretože po mne kričíš...).

• Dajte mu možnosť vybrať si z dvoch možností(Chceš modrú alebo zelenú čiapku? Dal by si si dnes radšej zemiaky alebo ryžu?) Ak má možnosť výberu, berie to ako svoje rozhodnutie a nie ako plnenie príkazu.

• Ak od dieťaťa niečo vyžadujete, buďte mu nápomocní(pomôžem ti s tým upratovaním; spolu na to prídeme; spolu sa nám to podarí,..).

• Pomenujte, čo dieťa v tej chvíli cíti: dieťa často nerozumie svojmu správaniu  a otázka rodičov: Prečo si to urobil?je zbytočná. Tým, že pomenujeme, čo asi dieťa cíti mu pomáhame, aby lepšie porozumelo sebe samému (Vidím, že ťa to nahnevalo; Asi sa ti nepáčilo, keď si sa mal podeliť,...)

• Skúste s dieťaťom vopred urobiť dohodu: máte sa potom o čo oprieť; dať mu možnosť upraviť pravidlo, aby bolo spokojné dieťa i rodič

• Venujte mu individuálny čas:nájsť si čas zvlášť s otcom, zvlášť s mamou bez súrodencov: spoločná hra, prechádzka, krúžok, dielničky, divadlo,… dieťa sa cíti výnimočne, keď sa rodič venuje len jemu

• Ostaňte kľudný a pevný. dieťa viackrát skúša, či rodič povolí, keď však zistí, že nepochodí, väčšinou takáto reakcia vyhasne.. (zistí, že takto svoj cieľ nedosiahne)

Ako ostať kľudný:

Vieme, že náročné dieťa rodičov často „vytočí“, jeho neočakávané reakcie rodiča nahnevajú, často „stratí nervy“ a nasleduje kolotoč negatívneho správania, ktorý sa ťažko zastavuje. Vieme, že tým, kto má situáciu zvládnuť je dospelý. Neváhajme sa ospravedlniť deťom, ak niečo nezvládneme. Aj to je moment, kedy sa deti veľa naučia. Kde však nájsť silu, keď je dieťa náročné a treba riešiť veľa výchovných situácií každý deň? Tu je zopár tipov:

• Nezabúdajte na vlastnú psychohygienu; mať možnosť oddýchnuť si od detí, načerpať z dobrej knihy, rozhovoru s blízkymi a pod… na to, aby rodič mohol rozdávať (lásku, čas, pozornosť), musí sám niekde čerpať, aby nevyhorel.
• Rozprávajte sa o výchove so svojím partnerom, buďte si oporou, striedajte si čas venovaný deťom- poproste toho druhého, aby riešil situáciu, keď cítite, že to nezvládnete s kľudom.
• Dohodnite sa na spoločných pravidlách a snažte sa v rodine o ich dodržiavanie. Ťahajte za jeden koniec. Nedovoľte dieťaťu niečo, čo mu druhý rodič zakázal; príp. povedzte:  Dohodnem sa s mamou a dáme ti vedieť.
• Nezabúdajte, že najviac sa dieťa učí z pozorovania správania dospelých. Kto sa k dieťaťu správa neúctivo, kričí, nevšíma si ho, nemal by sa čudovať, že je dieťa k nemu potom rovnaké.
• Najväčšiu istotu dieťa cíti, keď vníma súdržnosť a lásku medzi rodičmi navzájom. Nezabúdajte preto popri rodičovských povinnostiach budovať i svoj vzťah s manželom/kou, partnerom.

Čo mi ešte môže pomôcť vo výchove?

• Články o výchove na cpppaptn.sk
• Kurz efektívneho rodičovstva (info na webe; v TN napr. cez Centrum pre rodinu)
• Dobrá kniha o výchove, napr.:, Kniha o rodičovstve, (Nicky a Sila Lee), Jak a proč nás trápí děti(Z. Matějček, Z. Dytrich)+ ďalšia literatúra od týchto autorov, Klub nerozbitných detí (Slávka Kubíková), atď.

Mgr. Dana Kováčová