Blog

V súčasnej dobe dochádza k dynamickému vedecko-technického napredovaniu ľudskej spoločnosti. Rýchly rozvoj vedeckých poznatkov zaznamenávame i vo vedných odboroch zaoberajúcich sa výskumom mozgu a procesov učenia. Ku kľúčovým novodobým zisteniam v uvedených disciplínach patria vedomosti o neuroplasticite mozgu a vzájomnom vzťahu medzi motorickým a kognitívnym vývinom, ako aj poznatky o neurofyziológii porúch učenia  a o vplyve absentujúcich alebo prerušených nervových spojení na fungovanie hemisfér a ich funkčnú asymetriu.

Čítať viac „POHYBOVÝ PROGRAM BILATERÁLNA INTEGRÁCIA“

Keď sa narodí dieťa, neprichádza na tento svet horšie ako tisícky detí pred ním v predchádzajúcich rokoch. Ale svet, do ktorého prichádzajú a ktorý ich obklopuje je iný ako pred rokmi.  Dospelí v tomto svete sú tiež iní. A tak deti často svojimi prejavmi len reagujú na to, čo v okolí vidia, v čom žijú a čo prežívajú. Ako rozmýšľa dieťa v predškolskom veku napísal Jan Svoboda základným rodičovským omylom je predpoklad, že dieťa je vlastne zmenšenina dospelého. Všetci si uvedomujú rozdielnosť v dobe, keď dojča len leží, spí alebo plače. Zmena prichádza, keď dieťa začína používať prvé slová a postupne chodí a behá. Dá sa s ním komunikovať, vie načúvať a dokonca niekedy aj poslúchať. A to rodičov častokrát metie. Obzvlášť, keď dieťa začne dávať prvé podnety vo forme krátkych otázok. A to sú už viacerí presvedčení, že má pred sebou jedinca s ktorým sa dorozumejú štandardnými metódami. A keď dieťa rodiča nejakým spôsobom podvedie sú presvedčení, že išlo o pripravenú akciu. Pravda je však tomuto veľmi vzdialená. Myslenie dieťaťa má svoj vývoj a ten prináša konkrétnu reakciu, často rozdielnu od reagovania dospelého. Aby dospelí (rodičia, učitelia), ktorí s deťmi pracujú, vedeli adekvátne reagovať na ich prejavy, musia poznať príčiny týchto prejavov.

Máte doma dieťa vo veku od štyroch do siedmych rokov ? Zaskočí vás, že dieťa ktoré poznáte, sa správa neprimerane, násilne, agresívne? Ohrozuje deti alebo seba? Neakceptuje vás? Hnevá sa na svoje okolie? Odpovede na tieto otázky nie sú jednoduché a súvisia s konkrétnou situáciou dieťaťa.

O hneve a vzdorovitosti dieťaťa Zdeněk Matějček „napísal, že je to čas, v ktorom dieťa investuje energiu do boja s prekážkami. Robí to však neuvedomele a nevyspelo. Dieťa nevzdoruje z nejakej záľuby v záchvatoch, ale preto, že sa dostalo do konfliktnej situácie. „Buď musí robiť to, čo nechce, alebo nemôže robiť to, čo chce.“

Deti sa stretávajú s násilím nielen v rodinách, ale aj vo svojom ďalšom okolí, v predškolských a školských zariadeniach, medzi spolužiakmi a kamarátmi. Nástupom do predškolského zariadenia si deti začínajú vytvárať prvé pevnejšie priateľstvá, hľadajú si svoje miesto a postavenie v skupine, učia sa kooperovať a fungovať v kolektíve. Učia sa deliť o hračky, kamarátov, pozornosť dôležitých dospelých (učitelia), ktorí sú v tomto období významní.

Preto je veľmi dôležitá reakcia dospelých?

Deti sa učia žiť napodobňovaním sveta dospelých, ktorí sú pre nich v živote dôležití. Tie, ktoré vidia alebo zažívajú násilie, cítia zväčša hanbu, vinu a strach. Keď cítia, že sa stalo niečo, čo je nesprávne, intuitívne hľadajú pomoc. Ak však nezískajú potrebnú reakciu rodiča, či dospelého, ak ten situáciu podcení a len mávne rukou a mlčí, alebo ho vysmeje, prípadne zahanbí, dieťa sa naučí, že problémy sa nedajú riešiť. Naučí sa, že keď sa mu bude diať niečo zlé, dospelý mu nepomôže a svoj problém bude chcieť riešiť samo. Dieťa však nevie ako. Nemá skúsenosti a ani potrebné vedomosti, aby sa s tým vedelo vysporiadať a potrebuje pomocnú ruku dospelého.

Jedným z dôležitých faktorov pri rozhovore s dieťaťom je správne načasovanie, priestor, nálada, aktívny záujem a komunikácia, akceptovanie názoru dieťaťa, reč prispôsobená veku, vývinovému štádiu dieťaťa.

Čas je veľmi dôležitý pri rozhovore o násilí s dieťaťom. Preto, ak chceme takýto rozhovor viesť, dieťa by nemalo mať naplánovanú inú aktivitu na ktorú sa teší a  my sami by sme sa nemali nikam ponáhľať.

Priestor okrem času je tiež veľmi dôležitý v ktorom sa o násilí s dieťaťom chceme rozprávať. Vhodné je, aby sme boli v pokojnom prostredí (doma, v prírode), kde sa dieťa cíti v bezpečí.

Nálada je jeden z ďalších dôležitých faktorov, aby bol rozhovor naozaj účinný. Predovšetkým je  dôležitá pre dieťa pohoda a dobrá nálada v ktorej sa s dieťaťom rozprávame. My, rovnako ako dieťa, by sme mali byť pokojní, tešiť sa zo spoločného času a z rozhovoru. Pre dieťa nie je vhodné, aby sme ho nútili hovoriť o niečom, o čom hovoriť nechce, no ubezpečíme ho, že keď bude chcieť, môže za nami kedykoľvek prísť.

Aktívny záujem a komunikáciu deti rýchlo vycítia, že sa im rodič dostatočne nevenuje, že je duchom neprítomný. Predovšetkým ako rodičia, je dôležité aby sme o dieťa mali aktívny záujem, počúvali ho a nerobili pri tom ďalšiu aktivitu. Dieťa nerozumie všetkému tak, ako my dospelí. Jazyk a spôsob, akým o násilí hovoríme, by sme mali prispôsobiť tak, aby bol blízky dieťaťu a jeho veku.

Vlastný názor dieťaťa je ďalší faktor spýtať sa dieťaťa, čo si myslí o tom, čo vidí, aký má na to názor. Pomôže Vám, ak Vám vlastnými slovami povie, čo sa v ňom odohráva, prípadne, či to, čo vidí, je podľa neho správne alebo nesprávne. Vďaka tomu máme možnosť jeho názor buď potvrdiť, alebo cez vhodné otázky a smerovanie rozhovoru upraviť tak, aby bol správny.

rady pre rodičov ako zvládnuť rozhovor s dieťaťom o násilí:

• Vytvorte bezpečnú a dôvernú atmosféru.
• Prispôsobte svoju reč a výber slov veku dieťaťa.
• Vždy, keď je dieťa svedkom násilného správania, upozornite ho, že takéto správanie nie je správne.
• Vysvetlite dieťaťu vplyv násilného správania cez jeho emócie a pocity, aby si dieťa uvedomilo, že násilie v akejkoľvek forme spôsobuje smútok a strach.
• Vypočujte si názor dieťaťa a diskutujte s ním o tom, ako by sme sa v podobnej situácii mohli zachovať.
• Nekarhajte dieťa za jeho názor alebo za to, čo prežíva, ale citlivo ho otázkami v rozhovore naveďte na vnímanie prejavov násilia.
• Ubezpečte dieťa, že zdôveriť sa o násilí, ktoré videlo alebo prežilo, nie je žalovanie a je dobré, že za vami alebo niekým dospelým prišlo.
• Buďte pre deti vzorom a situácie neriešte násilím, ale pozitívnym príkladom správneho správania.

Vypracovala:

PaedDr. Zuzana Šedivá – špeciálny pedagóg CPPPaP Trenčín

Zdroje:

KOVACOVA, M. 2018. Metodická príručka preventívneho programu zameranému na prevenciu silného správania detí od 4 do 7 rokov. Nitra : Centrom slniečko, n. o., 2018. 91 s. ISBN 978-80-972836-1-2.

LIPNICKÁ, M. 2014. Dieťa s problémovým správaním v materskej škole [online]. Dostupné na:https://mpcedu.sk/sites/default/files/publikacie/lipnicka_dieta_s_problemovym_spravnimv_ms-_na_webe.pdf [cit. 2019-10-31].

SVOBODA, J. 2014. Agrese a Agresivita v přeškolním a mladším školním věku. Praha : Portál. 2014. 164 s. ISBN 978-80-262-0603-3.

Výchova každého dieťaťa je náročný proces, to potvrdia všetci rodičia. Niektorí sa však  výchovou trápia viac ako iní. Skúšajú rôzne metódy, ktoré by „platili“ na ich dieťa. Zdá sa však, že nič nezaberá. V tomto prípade skôr, ako by sme dieťa onálepkovali nejakou diagnózou, treba skúsiť zmeniť prístup k dieťaťu. Dôležité je i pochopiť, čo je za takýmto správaním, čo dieťa vedie k takémuto správaniu, hoci si to neuvedomuje.

Ako sa takéto dieťa prejavuje?:  usiluje sa o víťazstvo, predvádza sa, odporuje, vzpiera sa, je tvrdohlavé, strečkuje,…rodičia ho vidia ako neposlušné, robí si po svojom, nepremýšľa nad tým, čo sa môže stať, ide bezhlavo do riskantných situácií. Často si nič nerobí z toho, ak mu dohovoria, vzápätí to urobí znovu. Občas provokuje svojim správaním a robí práve to, čo mu zakážu. Popri tomu všetkému je však veľmi citlivé a zraniteľné, dotkne sa ho vždy, ak je niekto k nemu nespravodlivý.
Ľahko príde za rodičom a ospravedlňuje sa, že už bude „dobré“.

Čo je za negatívnym správaním dieťaťa?:

• som zvedavý a potrebujem si všetko skúsiť
• nemyslel som to zle, neviem dopredu, že to tak dopadne
• som dôležitý len vtedy, keď si ma niekto všíma
• som dôležitý, len keď som stredobodom pozornosti
• som dôležitý len vtedy, keď rozkazujem a som pánom situácie
• nerozumiem, čo sa deje okolo mňa a som zmätený
• chcem, aby si ma rodičia všímali a keď som zlý, všimnú si ma vždy
• cítim, že za nič nestojím a keď niečo vyparatím, aspoň na chvíľku sa cítim dobre
• a veľa ďalších príčin

Rada rodičom: –  Napĺňajte jeho základné potreby bezpečia a lásky. Čím viac „vymýšľa“, tým viac
uistenia o tom, že ho majú rodičia radi potrebuje.

– Nebojujte s ním, nesnažte sa vyhrať. Neustále napomínanie dieťaťa nemá význam,
dieťa prestane počúvať.

– Nehovorte mu, čo nemá robiť, povedzte mu, ako inak (prijateľným spôsobom) môže
dosiahnuť to, čo chce.

Odporúčania:

• Ignorujte negatívne správaniedieťaťa, pokiaľ sa dá, pretože boj potrebuje publikum, inak stráca zmysel (odísť do druhej izby, poslať ho vedľa a pod. napr.: Nechcem sa s tebou hádať, ale musím odísť, pretože po mne kričíš...).

• Dajte mu možnosť vybrať si z dvoch možností(Chceš modrú alebo zelenú čiapku? Dal by si si dnes radšej zemiaky alebo ryžu?) Ak má možnosť výberu, berie to ako svoje rozhodnutie a nie ako plnenie príkazu.

• Ak od dieťaťa niečo vyžadujete, buďte mu nápomocní(pomôžem ti s tým upratovaním; spolu na to prídeme; spolu sa nám to podarí,..).

• Pomenujte, čo dieťa v tej chvíli cíti: dieťa často nerozumie svojmu správaniu  a otázka rodičov: Prečo si to urobil?je zbytočná. Tým, že pomenujeme, čo asi dieťa cíti mu pomáhame, aby lepšie porozumelo sebe samému (Vidím, že ťa to nahnevalo; Asi sa ti nepáčilo, keď si sa mal podeliť,...)

• Skúste s dieťaťom vopred urobiť dohodu: máte sa potom o čo oprieť; dať mu možnosť upraviť pravidlo, aby bolo spokojné dieťa i rodič

• Venujte mu individuálny čas:nájsť si čas zvlášť s otcom, zvlášť s mamou bez súrodencov: spoločná hra, prechádzka, krúžok, dielničky, divadlo,… dieťa sa cíti výnimočne, keď sa rodič venuje len jemu

• Ostaňte kľudný a pevný. dieťa viackrát skúša, či rodič povolí, keď však zistí, že nepochodí, väčšinou takáto reakcia vyhasne.. (zistí, že takto svoj cieľ nedosiahne)

Ako ostať kľudný:

Vieme, že náročné dieťa rodičov často „vytočí“, jeho neočakávané reakcie rodiča nahnevajú, často „stratí nervy“ a nasleduje kolotoč negatívneho správania, ktorý sa ťažko zastavuje. Vieme, že tým, kto má situáciu zvládnuť je dospelý. Neváhajme sa ospravedlniť deťom, ak niečo nezvládneme. Aj to je moment, kedy sa deti veľa naučia. Kde však nájsť silu, keď je dieťa náročné a treba riešiť veľa výchovných situácií každý deň? Tu je zopár tipov:

• Nezabúdajte na vlastnú psychohygienu; mať možnosť oddýchnuť si od detí, načerpať z dobrej knihy, rozhovoru s blízkymi a pod… na to, aby rodič mohol rozdávať (lásku, čas, pozornosť), musí sám niekde čerpať, aby nevyhorel.
• Rozprávajte sa o výchove so svojím partnerom, buďte si oporou, striedajte si čas venovaný deťom- poproste toho druhého, aby riešil situáciu, keď cítite, že to nezvládnete s kľudom.
• Dohodnite sa na spoločných pravidlách a snažte sa v rodine o ich dodržiavanie. Ťahajte za jeden koniec. Nedovoľte dieťaťu niečo, čo mu druhý rodič zakázal; príp. povedzte:  Dohodnem sa s mamou a dáme ti vedieť.
• Nezabúdajte, že najviac sa dieťa učí z pozorovania správania dospelých. Kto sa k dieťaťu správa neúctivo, kričí, nevšíma si ho, nemal by sa čudovať, že je dieťa k nemu potom rovnaké.
• Najväčšiu istotu dieťa cíti, keď vníma súdržnosť a lásku medzi rodičmi navzájom. Nezabúdajte preto popri rodičovských povinnostiach budovať i svoj vzťah s manželom/kou, partnerom.

Čo mi ešte môže pomôcť vo výchove?

• Články o výchove na cpppaptn.sk
• Kurz efektívneho rodičovstva (info na webe; v TN napr. cez Centrum pre rodinu)
• Dobrá kniha o výchove, napr.:, Kniha o rodičovstve, (Nicky a Sila Lee), Jak a proč nás trápí děti(Z. Matějček, Z. Dytrich)+ ďalšia literatúra od týchto autorov, Klub nerozbitných detí (Slávka Kubíková), atď.

Mgr. Dana Kováčová

Uplatnenie prvkov biodynamickej kraniosakrálnej terapie u detí s poruchami učenia, ADHD.

Cranium – lebka (zadná časť neurocranium, predná viscerocranium)

Sacrum – kosť krížová

Kraniosakrálny naznačuje, že ide o štruktúry krania, sakra a o vzťahy medzi nimi, na čom je založený pôvodný terapeutický zámer.

O vznik termínu kraniosakrálna terapia sa zaslúžil americký osteopat Dr. John E. Upledger (1932 – 2012). V 70. a 80. rokoch 20. storočia pokračoval v spolupráci so Zvim Karni v štúdiu a vedeckom dokazovaní úspešnosti terapie. Vypracovali vysoko úspešné štúdie o hyperaktívnych a autistických deťoch a deťoch, ktoré mali problémy v učení. Na základe získaných skúseností začal Dr. Upledger cvičiť učiteľov, rodičov a opatrovníkov. Naučil ich jednoduché techniky, ktoré znižovali stres a záťaž, ktoré si tieto deti niesli. Potom, čo sa títo laici stali dobrými v liečbe ktorú im odovzdával, začal Dr. Upledger učiť ostatných ľudí mimo osteopatov. V snahe pomôcť čo najväčšiemu počtu detí tým, že učil dospelých, ktorí sa o nich starali, vypracoval zjednodušenú metódu a dal jej svoju vlastnú pečať. Kraniosakrálna metóda sa rozvinula v troch prístupoch – biomechanickom, funkčnom a biodynamickom.

Biodynamický prístup:

V kraniosakrálnej biodynamike je človek považovaný za celistvú jednotu. Biodynamické sily sú tvorivými silami vitality, ktorá vytvára a udržiava život. Sú to hnacie sily organizmu, vyjadrujúce sa v rytmických pohyboch podobne ako príliv a odliv. Terapeut klienta pozoruje a sprevádza vo vycentrovanom a neutrálnom stave bez toho, aby pridával impulzy, či niečo vkladal zvonka. Proces, ktorý je uzdravujúci určujú vrodené seba-regulujúce sily samotného klienta. To je hlavný rozdiel medzi vnímaním dieťaťa (človeka) s určitým zdravotným oslabením. Zatiaľ čo klasický systém pomoci nahliada a v prvom rade sa zameriava na určitý druh diagnózy, postihnutia, oslabenia, terapeutický proces v kraniosakrálnej biodynamike je zreteľne orientovaný na biodynamiku systému, na zdravie ako také. Dynamika predstavuje – silu, potenciál, pohon, možnosti, schopnosti. Rovnako ako práca s pohybom je dôležitá práca s kľudom, pokojom. Umožňuje regeneráciu a vitalitu zvnútra a nastavenie prirodzenej rovnováhy u klienta. Ide tu o jemnú prácu v hlbokom stave pokoja. Terapeut spolupracuje s prirodzenou integráciou tela a aktivuje samouzdravujúce sily v organizme, ktorými sa ľudský systém neustále snaží udržiavať v čo najlepšom stave (vníma, pozoruje a podporuje). Tento proces nás ovplyvňuje na všetkých úrovniach, má vplyv na celý systém tela. Terapeut nenapravuje chyby, neútočí na chorobu, ani sa ju nesnaží zlikvidovať. Len podporuje vrodené životné sily, keď znova usporadúvajú telo a oživujú jeho funkcie. Vníma ich ako jemné, veľmi pomalé plynulé rytmy pohybujúce sa tkanivami, tekutinami prestupujúcimi okolím tela.  Ide tu o akési kultivovanie samoregulujúcich a samouzdravujúcich síl, alebo potenciálu , ktorý má v sebe každá živá bytosť. Biodynamika vytvára teda podmienky, v ktorých sú všetky sily zdravia k dispozícií pre liečivý proces. Vtedy telo prirodzene odbúrava bloky, ktoré mu bránia v plnom, zdravom fungovaní. Obnovujú sa prejavy zdravia, predtým narušené, oslabené, alebo blokované následkom stresu, traumy, úrazov, či preťaženia. Rozpúšťajú sa vzorce napätia, symptómy miznú a obvykle sa už nevracajú, pretože strácajú svoju funkciu, či zmysel. Zmeny, ku ktorým došlo sú tak trvalejšie, pretože ich nevyvolal vonkajší zásah, ale vlastná a prirodzená potreba tela.

Pri práci dlhodobo pozorujem u klientov, ktorí majú problémy v škole jeden spoločný znak, a to rizikové tehotenstvo, alebo ťažký priebeh  pôrodu, ktorý udávajú matky v zdravotnej anamnéze detí. Ide o traumatický zážitok, doposiaľ neriešený a z toho dôvodu prejavujúci sa na úplne odlišnej úrovni, ako by sme očakávali. U porúch učenia sú zjavné blokácie informačného toku a spolupráce mozgových hemisfér (pravej a ľavej polovice mozgu). Každý rodič a učiteľ vypozoroval, že tieto deti správnu odpoveď vedia, avšak dopracujú sa k nej v dlhšom časovom limite ako ich intaktní spolužiaci. Tento čas naviac potrebujú na to, aby obišli blokácie, no náhradná trasa je dlhšia, preto vyžadujú čas navyše. Náš školský systém je nastavený väčšinou na rýchle overovanie vedomostnej úrovne v ohraničenom čase, ktorý je však pre ich individuálne fungovanie nepostačujúci. Ako teda týmto deťom pomôcť, pretože ich snaha a práca nie je zvyčajne odmenená úspechom a dobrými známkami, hoci vynakladajú oveľa viac úsilia v porovnaní s inými? Tu sa ukazuje ako vhodná metódav biodynamická kraniosakrálna terapia (KSBT), ktorá funguje na princípe opravy a obnovy, naštartovania procesov sebauzdravenia. Existujú hmatateľné dôkazy o účinnosti (KSBT), kedy sa merali klientom EEG záznamy aktivity mozgu pred KSBT terapiou a po terapii. Vlny aktivity po terapii boli v súlade so stavom pokoja, preto je odporúčaná terapia aj deťom nepokojným, deťom s ADHD syndrómom, s poruchami spánku…

Ako prebieha terapia?

Ošetrenie prebieha v ľahu na masérskom stole. Klient pohodlne leží. Terapeut sa klienta dotýka rukami. Dotyk, ktorý používame v terapii je jemný,  načúvajúci, nechystá sa zámerne niečo zmeniť. Naša pozornosť sa nezameriava na problém a nesnaží sa ho odstrániť. Rešpektujeme spôsob, ktorým sa telo problému zbavuje, aj čas na to potrebný. Nestaráme sa o symptómy (príznaky), ideme „za ne“, do jadra problému, kde je zdravie vždy prítomné. Cieľom je aktivácia životných síl, ktoré v sebe má každý jedinec. Vracia vedomie do tela, pestuje vnímavosť, a citlivosť zmyslov, učí dôverovať svojim pocitom, počúvať signály tela a riadiť sa nimi. Biodynamická kraniosakrálna terapia otvára priestor pre spoluprácu so systémom, a to na veľmi hlbokej úrovni. Ide o navodenie stavu pokoja, ktorý zabezpečuje terapeut pôsobením tzv. terapeutovho neutrálu (stav podobný meditácií). Ten sa deje na troch úrovniach, a to – navodenie stavu neutrálu u terapeuta, spoločný stav prenesením na klienta (dosiahnutie stavu súladu – tzv. vzťahový neutrál) a navodenie stavu neutrálu u klienta. Pričom uzdravujúci proces prebieha na všetkých úrovniach. Úlohou terapeuta je sprevádzať, rešpektovať a držať bezpečie. Všímame si fyziologické zmeny – zmenu dýchania, mimovoľné zášklby, ktoré však postupne miznú. Nahrádza ich spomalenie, utíšenie, všetko sa upokojí,  je cítiť menej vibrácií a neusporiadaných pohybov (princíp REST: redukcia externých stimulov, ak je systém nezamestnaný dostatočne dlhú dobu, začne sa spontánne regulovať). V tomto okamihu vchádzame do stavu spojenia s klientom, akejsi celistvosti s vyššou mierou synchronizácie a harmonizácie. Na tomto stupni naladenia na celistvosť a zdravie vystupujú vnemy, ktoré sú inak prekryté vplyvmi interferencie. Keď sa tieto vnemy vyjasnia, môže vstúpiť aj klient do stavu neutrálu. Tu vyhodnocujeme jeho schopnosť vstúpenia do tohto stavu, schopnosť navrátenia sa do tohto stavu, pozorujeme jednotu  a kvalitu zjednocovania… Posilnením spojenia s celistvosťou a jednotou je terapia účinnou prevenciou a ochranou. Vedie k redukcii stresu, fyzickej relaxácií a návratu k vnútornej rovnováhe.

Využitie: Kraniosakrálna biodynamika je odporúčaná pri liečbe šoku a traumy, pri podpore rekonvalescencie, pre osobný rozvoj a integrácií zmien.

Spracovala: Mgr. Renáta Kopecká

Použitá literatúra:

Scriptum Kraniosakrálnej biodynamiky, International Institute for Craniosacral balancing ®, druhé vydanie, 2019 ICSB ®, Certifikát managmentu kvality eduQua a akreditácie výcvikového porgramu OdA a EMR.

http://www.druna.cz/craniosacralni-biodynamika

www.kranioklinika.cz

Hot, muggy summers can bring about significant growth issues in your greenery enclosure. While summer fungus–such as the scandalous fine mildew–might not be specifically deadly to your plants, it can bring about compelling scourge that spreads quickly and quickens fall lethargy. What’s more, if left untreated, scourge can at last murder a plant. Try not to give growth a chance to assume control over your patio nursery during an era when it ought to be in its most delightful state. You can keep your foliage. Sodden, sticky climate can make it hard to prevent organism from developing. Be that as it may, there are a couple measures you can take to minimize the probability. Čítať viac „A Few Words about Depress Therapy for Couples“